Naše tipy na vhodnú kozmetiku

Kozmetické tipy Alcina

Máte zmiešanú pleť a stále hľadáte tie pravé krémy? Pretože buď "je to moc alebo málo", ale stále to nie je "akurát"? Siahnite po Sensitiv krému light a Sensitiv krému. Výsledok zaručený. Pokojní, hydratujú aj zmatňujú pleť. Sú proste akurát!

Fototypy kože

Najznámejší klasifikáciou fototypov je stupnica amerického dermatológa Thomasa Fitzpatricka (1919-2003), ktorý zaviedol šesť fototypov kože.
Dnes sa čoraz častejšie určuje tiež SPF (Sun Protecting Factor) kože. Jeho hodnota je približne rovná časovému úseku (v minútach), ktorý trvá od chvíle vystavenia sa slnku bez ochrany po okamih, kedy koža začne začervenávať. Táto doba je odlišná pre jednotlivé fototypy.

Napríklad fototyp číslo 1 začína rudnout často po niekoľkých minútach, zatiaľ čo fototyp číslo 5 (svetlí Afričania) rýchlo hnedne a prípadné začervenanie kože by bolo zrejmé až rádovo po stovkách minút na slnku.

Ako si vybrať správny UV ochranný prípravok pri opaľovaní
1. Nechajte si presne určiť SPF vašej kože v lekárni alebo u dermatológa, prípadne ho odhadnite podľa vašej skúsenosti.
2. Rozhodnite sa, ako dlho sa budete cez deň bez prestávky opaľovať (odporúčame maximálne 120 minút) a toto číslo vydeľte vaším SPF z bodu jedna. Výsledkom je SPF číslo vhodného ochranného prípravku.

 

Tabuľka fototypov podľa Fitzpatricka

Typ 1 Veľmi svetlá pokožka s pehami - Vždy sa spáli.
Ľudia - plavovlasí, ryšavé alebo svetlé vlasy, modré oči.

Typ 2 Svetlá pokožka - Spravidla sa spáli.
Ľudia - plavovlasí, ryšavé alebo svetlé vlasy, oči modré, zelené alebo hnedé.

Typ 3 Svetlejšie pokožka alebo mierne do hneda - Občas sa spáli.
Ľudia - vlasy svetlejšie, oči môžu mať všetky farby.

Typ 4 Pokožka do hneda - Zriedkavo sa spáli.
Ľudia - stredomorský typ.

Typ 5 Tmavohnedá pokožka - Veľmi zriedkavo sa spáli.
Ľudia - typ ľudí blízkeho východu a severnej Afriky.

Typ 6 Tmavá pokožka - Nikdy sa nespáli.
Ľudia - väčšia časť Afriky.

Niekoľko informácií o opaľovaní na slnku

Pohľad do histórie opaľovanie
Opaľovanie podliehalo aj v histórii rade módnych trendov. A tak sa svetlá pokožka striedala s bronzovo opálenú. V starovekom Ríme si bežne bohaté ženy zesvětlovali pleť ortuťou.
Opálená koža znakom chudoby. Táto predstava platila aj pre väčšinu stredoveku. Anglický dramatik Shakespeare v komédii Mnoho kriku pre nič konštatuje neopálenú kožu za spoločensky významnejšiu. Názor na farbu pokožky sa v Európe začal meniť až s priemyselnou revolúciou, kedy vzhľad človeka bol stále viac spájaný s fyzickou príťažlivosťou a menej sa spoločenskou triedou. Napriek tomu, po celé 18. a väčšinu 19. storočia bola belosť kože oceňovaná viac než jej opálenie. Najviac boli cenené krásky so snehobielou pleťou a pehami.
Pravú vášeň po opálení s bronzovým nádychom zapálila až svetoznáma modna návrhárka Coco Chanel, ktorá sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia na francúzskej riviére objavovala s dokonalým opálením veľmi tmavej farby. Aj keď už v roku 1939 vyslovili americkí lekári hypotézu, že niektoré druhy rakoviny kože môžu súvisieť s nadmerným opaľovaním, prvá ucelená odporúčania, ako sa účinne chrániť pred slnkom a ako sa správne opaľovať, sa objavili až v 70. rokoch minulého storočia.

Slnko a umelé zdroje ako impulz stmavnutie kože
Slnko je hviezdou našej slnečnej sústavy, okolo ktorej sa pohybujú vo svojich dráhach jednotlivé planéty. Jedná sa o vysoko energetický zdroj, ktorý uvoľňuje rad častíc, okrem iného aj fotóny ultrafialového žiarenia. To je významné pre opálenie kože. Časť UV žiarenia zo Slnka na zemský povrch spravidla nedopadne. Jedná sa o UVC, ktoré filtruje ozónová vrstva. Tento typ žiarenia je smrtiaci aj pre človeka. Vieme ho vyrobiť umelo a využívame ho pre likvidovanie mikroorganizmov, napríklad v laboratóriách alebo aj pri sterilizácii nástrojov.
UVA žiarenie preniká aj cez tenkú vrstvu skla alebo vody, priamo poškodzuje našu genetickú informáciu uloženú v jadrovej DNA. Niektoré jeho účinky sa neprejaví ihneď, ale až po mnohých rokoch. Je označené za hlavnú rizikovú zložku UV žiarenia, ktorá urýchľuje starnutie pleti a bohužiaľ priamo zapríčiňuje niektoré typy rakoviny kože.
UVB žiarenie má vyššiu energiu ako UVA, ale väčší rozptyl a menšiu schopnosť prieniku. Preto sa ľahšie vyfiltruje sklom alebo odevom. Na druhej strane poškodzuje bunky priamo a ihneď. Je zodpovedné za hlavné prejavy spálenie kože bezprostredne po opaľovaní. Aj tento typ žiarenia je zodpovedný za rozvoj rakoviny kože.

Slnko i hreje - na to sa často zabúda
Slnko vysiela na Zemi nielen fotóny UV žiarenia, ale aj viditeľného svetla a fotóny infračervených dĺžok, ktoré vnímame ako teplo. Povrchová teplota kože môže pri opaľovaní dosiahnuť až 60° C. To spoločne s UVA a UVB žiarením prehlbuje nepriaznivé pôsobenie na organizmus. Navyše nastáva rýchla dehydratácia kože. To je nebezpečné najmä pre malé deti a seniorov, pretože voda je doplňovaná z vnútorného prostredia organizmu.

Opaľovanie a vitamín D
Opaľovanie ako celok je skôr estetickou záležitosťou. V rozumnej miere a rozsahu, s náležitou ochranou ho nemožno vopred pokladať za škodlivé. Krátkodobé celotelové ožiarenie je dokonca žiaduce pre tvorbu vitamínu D. Uvádza sa, že po zime až 70% populácie v našich klimatických podmienkach má nedostatok vitamínu D, ktorý je nevyhnutný pre hospodárenie s vápnikom a mineralizáciu kostí. Dostatočné množstvo sa vytvorí, ak, pokiaľ možno, čo najväčšiu plochu nášho tela vystavíme slnečným lúčom medzi 11. až 13. hodinou na dobu desiatich minút.

Kto vyšetrí moju kožu?
Kompetentní na vyšetrenie kože je v prvej línii praktický lekár, ktorý vás môže odoslať na špecializované vyšetrenie, spravidla na dermatovenerológiu. Zdravotné poisťovne ponúkajú množstvo preventívnych programov, ktoré sú zamerané aj na dermatoskopické vyšetrenie kože a kožných "znamienok". Opýtajte sa vo vašej zdravotnej poisťovni na aktuálnu ponuku hradených programov.

Rozdiely medzi bio potravinami a bio kozmetikou

Na stránkach Spravodajcu sme sa bio kozmetikou zaoberali nezčíselněkrát. Napriek tomu pokladáme túto tematiku za stále aktuálnu. Český trh kozmetických prípravkov je silne konkurenčný a akákoľvek "výhoda" predstavuje ako marketingový, tak odborný potenciál. Umenie správne ponúknuť a vysvetliť, čo je bio, je dôležité nielen pre predaj, ale predovšetkým pre dôveru medzi kozmetičkou, poťažmo lekárňou a klientom.

História ekologického poľnohospodárstva
Bio potraviny nie sú pojmom, ktorý sa objavil v poslednom desaťročí. Pravdou je, že tesne pred 1. svetovou vojnou, niekedy okolo roku 1910, začal britský botanik Sir Alber Howard propagovať spôsoby ekologického poľnohospodárstva. Spolu s jeho ženou, ktorá sa zaoberala fyziológiou rastlín, vypracovali zásady ekologického poľnohospodárstva, ktoré knižne vydali na začiatku 40. rokov minulého storočia pod názvom An Agricultural Testament. Jednalo sa o prvé, skutočne vedecké dielo, ktoré stanovilo zásady pre ekologické poľnohospodárstvo a výrobu bio potravín, platiaci doteraz.
Koniec 2. svetovej vojny znamenal pre ľudstvo novú úlohu - zaistiť dostatočné množstvo potravín pre národy, ktoré doteraz trpeli vojnovými strasťami. K tomu sa hlásil o svoje nároky novo vznikajúce, takzvaný tretí - rozvojový svet. V relatívne krátkom časovom úseku bolo potrebné zlepšiť úroveň výživy takmer miliardy ľudí. Ako sa neskôr vyjadril americký biológ M. Paul: "Na ekológiu jednoducho nebol čas". Z USA sa šírila tzv. Zelená revolúcia, ktorá hlásala použitie nových postupov a látok, ktoré viedli k zvýšeniu výnosov. Bol to čas DDT a masívneho využívania chemických hnojív. Avšak už v tom čase existovala v Británii prvá organizácia pre ekologické poľnohospodárstvo - Soil Association. Zásadným krokom pri zjednotení pravidiel pre ekologické poľnohospodárstvo bol vznik Medzinárodnej organizácie ekologického poľnohospodárstva IFOAM v roku 1972. Na jej základe začali vznikať národné dobrovoľné certifikačné inštitúcie, ktoré udeľujú značky bio potravinám a bio produktom a kontrolujú dodržiavanie záväzných štandardov. V posledných dvadsiatich rokoch vznikla takisto série zákonov o ekologickom poľnohospodárstve, ktoré s touto certifikáciou počítajú a v budúcnosti sa predpokladá ďalšie sprísnenie pravidiel.

Bio potraviny
Výrobca biopotravín v Českej republike musí spĺňať podmienky stanovené v zákone č. 242/2000 Zz. o ekologickom poľnohospodárstve a nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov. Producenti bio potravín podstupujú prísnu vstupnú kontrolu, ktorá sa týka napr. využívanie hnojív, spôsobu obrábania pôdy alebo ustajnenie a zabíjania zvierat. Po úspešnej certifikácii obdrží právo umiestniť v označenie výrobku chránenú značku bio potraviny. Následne sú pravidelne kontrolovaní, či dodržujú zákonné nariadenia pre ekologické poľnohospodárstvo. Ak výrobca neoprávnene pridelí potravine označenie bio alebo "z ekologického poľnohospodárstva", môže dostať až miliónové pokuty. Konkrétne pravidlá platia aj pre predaj bio potravín, ktoré musia byť viditeľne oddelené od iných potravín.

Certifikácia bio kozmetiky
Kým bio označenie na potravine je možné len na základe splnenia podmienok daných zákonom a pri platnosti časovo obmedzeného certifikátu, použitie označenia bio, prírodné alebo ekologický u kozmetiky nie je zákonom regulované.
Každý výrobca môže podľa vlastnej úvahy uviesť na etiketu kozmetického prípravku označenie "bio" alebo napríklad "prírodné". To je pre zákazníkov mätúce. Preto viedol tlak niektorých výrobcov kozmetiky na to, že boli zriadené nezávislé certifikačné programy pre prírodnú a bio kozmetiku. Takáto kozmetika podlieha podobným pravidlám, aké majú bio potraviny, a ich výrobcovia sú pravidelne kontrolovaní, či tieto pravidlá dodržiavajú.

Vždy sa pozrite, či bio kozmetika má pridelenú ochranou certifikačnú značku, a zistite si, čo táto značka znamená.
Niekedy si výrobca vytvorí vlastnú značku bio kozmetiky, vlastné štandardy a sám seba kontroluje. To je proti všetkým pravidlám bio certifikácie. Certifikáciu musí vykonať Nezávislá odborná kontrolná autorita, ktorá nemá k výrobcovi žiadnu väzbu.
V Českej republike sa najčastejšie stretnete s kozmetikou kontrolovanou napríklad týmito renomovanými kontrolnými organizáciami: KEZ (Česká republika), BDIH (Nemecko), ECOCERT (Francúzsko) alebo Soil Association (Veľká Británia).

Všetky tipy na vhodný nákup kozmetiky